Full Text

Teória konfliktov a ich charakteristika patria medzi často diskutované otázky v medzinárodných vzťahoch. Solídna analýza problematiky predpokladá oboznámenie sa s množstvom prístupov a ich následnú syntézu do kompaktného a zrozumiteľného celku. Cieľom práce - učebných textov Rastislava Kazanského publikovaných pod názvom Bezpečnostná politika - Teória konfliktov je „základná syntetická teoretická analýza konfliktov, metód využívaných v rámci riešenia konfliktov a spôsobov prevencie vzniku konfliktov." Práca je rozdelená do štyroch obsahových kapitol, ktoré sa postupne venujú vymedzeniu pojmu konflikt, príčinám vzniku konfliktov, riešeniu konfliktov a prevencii vzniku konfliktov v medzinárodných vzťahoch.

V úvode práce autor pripomína, že konflikty sa „stali jedným z najintenzívnejšie vnímaných bezpečnostných problémov súčasného sveta" a ich deštrukčná sila „spôsobuje hospodársky a ekonomický úpadok krajín a tým aj prehlbovanie rozdielov medzi stabilnými regiónmi a štátmi s prebiehajúcimi konfliktami." Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné sa otázkou riešenia konfliktov zaoberať, diskutovať o nej a prinášať alternatívy k riešeniu konfliktov v jednotlivých častiach sveta, nakoľko tieto sú stále a pravdepodobne aj ostanú jednou z charakteristických čŕt aj globalizovaného sveta.

Prvú kapitolu práce autor otvára analýzou vybraných definičných prístupov k vymedzeniu pojmu konflikt. Oceniť treba najmä rôznorodosť prístupov, ktoré práca ponúka. Táto charakteristika je typická aj pre zvyšok práce a je z nej zrejmé, že autorovou ambíciou nebola rýchla a povrchná účelová analýza problematiky. Komplexný prístup k spracovaniu témy dokazujú ďalšie časti úvodnej kapitoly, v ktorých sa autor postupne venuje charakteristickým črtám konfliktov, ich komponentom (aktéri, oblasť sporných hodnôt, postoje, akcie), veličinám, pochopenie ktorých je nevyhnutné pre analýzu konfliktov (profil, aktéri, príčiny, dynamika), typológii konfliktov. Osobitnú časť autor venuje metodológii používanej pri kategorizácii konfliktov a konkrétnym príkladom výsledkov úsilia vybraných nadnárodných aktérov, ktorí boli zapojení do riešenia konfliktov (OSN, NATO, OBSE, EÚ). Prvú kapitolu logicky uzatvára otázka metodológie databáz vytvárania konfliktov (projekty inštitúcií PRIO/UCDP, HIIK, COW).

Oblasťou záujmu druhej kapitoly práce je analýza vybraných špecifických príčin konfliktov. Kapitolu autor otvára vymedzením vzťahu medzi potrebou a príčinou a zdôrazňuje, že „existencia potreby (potrieb) ešte samo o sebe neznamená dostatočnú príčinu na vznik konfliktu" a dodáva: „Ak uspokojovanie potrieb jedného aktéra nie je spojené s ohrozovaním potrieb iného aktéra, konflikt nevznikne". Následne sa venuje príčinám ním vybraných typov konfliktov. Ako prvé charakterizuje príčiny konfliktov politických. Príčina tohto typu konfliktov ja podľa autora univerzálna a spája sa s uspokojením základných potrieb čo nie je v tomto prípade možné realizovať inak, ako „získaním kontroly nad štátnou mocou, nad vládou v štáte". S. 29) Za objekty politického konfliktu označuje politickú moc, politický status sociálnych skupín, či také politické hodnoty, ako sú patriotizmus a ľudské práva. Súčasťou tejto kapitoly je aj vzťah prístupu k prírodným zdrojom a konfliktu, politická ekonómia konfliktu, či analýza etnických a náboženských konfliktov.

V poradí tretia kapitola recenzovanej práce sa venuje téme riešenia konfliktov, čo v zmysle slov autora predstavuje „spôsob cielenej konštruktívnej a produktívnej premeny konfliktov s cieľom minimalizovať použitie násilia, umožniť prekonanie antagonizmov medzi aktérmi konfliktov a podporiť akceptovanie a udržanie riešenia konfliktu v dlhodobej perspektíve". Autor pritom správne upozorňuje na sémantický rozdiel medzi pojmami ukončený konflikt a vyriešený konflikt, nakoľko ukončenie konfliktu (napr. bojov) neznamená automaticky vyriešenie konfliktu (konflikt stále môže ostať v „zamrznutej" fáze). V teoretickej časti práce následne autor rozoberá a charakterizuje aj ďalšie pojmy, ktoré sú s témou spojené - transformácia, prevencia, resp. riadenie konfliktu. Súčasťou predmetnej kapitoly sú aj metódy riešenia konfliktu (vyjednávanie, facilitácia, mediácia, arbitrácia, resp. adjukácia), neopomína ani alternatívne riešenia konfliktov, ako sú metóda násilia, únik, resp. teória hier, ako aj mesto OSN, resp. regionálnych organizácii pri riešení konfliktov. Aj pre túto časť práce je zároveň typická analýza rôznorodej literatúry a komplexnosť prístupu.

V záverečnej, štvrtej práci učebných textov sa autor venuje prevencii vzniku konfliktov v medzinárodných vzťahoch. Zdôrazňuje pritom najmä úlohu OSN, ktorá v poslednom dvadsaťročí zohrala v tejto otázke rozhodujúcu úlohu. Predmetná kapitola nezanedbáva ani vymedzenie takých tém, ako sú oblasti využitia prevencie, nástroje prevencie konfliktov, charakteristiku prístupov k prevencii konfliktov, vymedzenie podmienok, ktoré sú nevyhnutné pre úspešnú prevenciu konfliktov, otázku viacúrovňovej diplomacie a pod.

Môžeme konštatovať, že práca doktora Kazanského Bezpečnostná politika IV - Teória konfliktov predstavuje úspešný pokus k analýze predmetnej problematiky. Autor aj v ďalšej svojej práci dokázal, že patrí k odborníkom v oblasti bezpečnostnej politiky. Osobitne treba oceniť zrozumiteľný štýl písania práce, ako aj komplexný prístup k štúdiu témy, o čom svedčí bohatý bibliografický aparát. Prácu možno odporučiť tak študentom vysokých škôl, ako aj špecialistom v oblasti bezpečnostnej politiky a medzinárodných vzťahov. Autorov postoj k téme vyjadruje veta, ktorú píše v závere práce: „Doterajší civilizačná evolúcia nepriniesla ľuďom len úspechy v oblasti technického rozvoja a pokroku, zjednodušujúceho život, ale i množstvo problémov, ktoré život sťažujú, alebo dokonca v niektorých prípadoch ho bezprostredne ohrozujú. Sú to najmä nerovnováha vo svetovom vývoji, narušenie ekologickej rovnováhy, vplyvy globalizácie, regionálne konflikty, vojny a pod. To sú vplyvy, ktoré sa dotýkajú života každého človeka, a ktorých riešenie, ak sa medzinárodné spoločenstvo nesústredí na prevenciu, nemusí byť vôbec jednoduché." Zanedbanie prevencie a neriešenie spoločenských výziev, spojených i so sociálnou nerovnosťou sú živnou pôdou vzniku konfliktov, ktorých dôsledky môžu byť nepredstaviteľné. Práve na tieto riziká autor v práci mnohokrát upozorňuje.